Geografické informačné systémy - GIS

Čo sú to vlastne geografické informačné systémy (GIS)? Mnoho ľudí si pod pojmom GIS predstaví mapu zhotovenú pomocou počítača a vytlačenú na tlačiarni, či inom výstupnom zariadení (analógová mapa - mapa "na papieri"). Toto je však iba zlomok z toho, čo geografické informačné systémy dokážu. Výstupná analógová mapa je vlastne len akýmsi "tieňom", približným náhľadom digitálnej mapy, uloženej v počítači. Pretože táto v sebe zahŕňa omnoho viac informácií, ako je možné zaznamenať na analógovú mapu.

Geografický informačný systém (GIS) je počítačový nástroj pre mapovanie a analýzu vecí a javov reálneho sveta. Technológia GIS spája bežné databázové operácie ako je zadávanie úloh a štatistické výpočty s jedinečnými možnosťami zobrazenia a priestorovej analýzy, ktoré poskytuje mapa. Tieto schopnosti výrazne odlišujú GIS od iných informačných systémov. Oceňujú ich pracovníci verejného aj súkromného sektora pri objasňovaní súvislostí, predvídaní následkov a plánovaní stratégií.

Geografické informačné systémy sú súborom technických a programových prostriedkov pre uchovávanie, spracovanie a využívanie geografických informácií v dvoch formách - grafickej a údajovej, vzájomne prepojených a topologicky usporiadaných.

Čím sa GIS odlišujú od iných IS?

Pracujú

  • s mapou - vedné odbory skúmajúce geografické vlastnosti
  • s databázou – aplikovaná informatika

Podporujú

  • tvorbu geografických analýz
  • tvorbu grafických a mapových výstupov
chko_sv1

Súčasti GISu

Plnohodnotný GIS sa skladá zo 4 častí:

Hardware - osobný počítač, prípadne aj tlačiareň či plotter pre možnosť mapového výstupu.
Software - špecializovaná sada programov pre analýzu a vizualizáciu geodát.
Dáta - najdôležitejšia súčasť GISu.
Pracovníci (užívatelia) - ľudia so znalosťou pracovať v oblasti informačných technológií.

DMR
Dáta, s ktorými GIS pracuje sa nazývajú geodáta. Geodáta sa skladajú z jednotlivých geobjektov. Geoobjekt je časť modelovanej reality, ktorú je možno na danej úrovni generalizácie GISu modelovať ako jeden objekt.
Geoobjekt obsahuje 2 druhy informácií:
  • priestorové informácie (tvar, poloha, topológia)
  • nepriestorové informácie (atribúty, špecifické pre každý typ objektu)

Generalizáciou v prostredí GISu sa rozumie problém toho, ako podrobne realitu modelovať. Napr. mesto v GISe je možné reprezentovať jedným objektom, alebo množinou objektov (budov, parciel, ulíc, plôch a pod.)

Dimenzie geoobjektov


Základné delenie geoobjektov je delenie podľa počtu dimenzií. Reálne objekty na zemskom povrchu sú vždy trojrozmerné. Do prostredia GIS sa však transformujú podľa potreby úrovne generalizácie.

  • 0D geoobjekty - bezrozmerné objekty, body, definované iba svojou polohou. Príkladom môže byť napríklad autobusová zastávka v GIse modelujúcom dopravu alebo GSM  vysielač v GISe mobilného operátora modelujúci pokrytia signálom.
  • 1D geoobjekty - objekty jednorozmerné, úseky čiar, s konečnou dĺžkou a nulovou plochou. Pomocou 1D geoobjektov sa najčastejšie modelujú cesty, rieky a pod.
  • 2d geoobjekty - objekty dvojrozmerné, polygóny, s konečným obvodom a konečnou plochou.
  • 3d geoobjekty - objekty trojrozmerné, polyhedrony. Tretí rozmer je v GISoch najčastejšie modelovaný pomocou tzv. Digitálneho modelu reliéfu (DMR, DEM - Digital Evaluation Model).

Mapové vrstvy


Geoobjekty popisujúce rovnaké témy sa ukladajú do tématických mapových vrstiev. Takou témou môže byť napr. vodstvo, cesty, typy pôd, nadmorská výška, a pod.
Zmyslom delenie geodát do mapových vrstiev je uľahčiť analýzu dát. Tá ja najčastejším dôvodom pre nasadenie GISu pre modelovanie reality.
Každá mapová vrstva je uložená v jednom dátovom súbore, ktorý možno samostatne preniesť a používať vo viacerých mapových projektoch. Mapovej vrstve sa niekedy hovorí monotématická mapa, prípadne skrátene mapa (napr. mapa riek, mapa ciest a pod.). Mapové vrstvy sa delia podľa modelovaných dát a druhu použitia na 2 typy - vektorové a rastrové.